Fara a jej administrátori

Prvé zmienky o fare siahajú až do 16. stor. (spomína sa v kanonickej vizitácii z r. 1562), ale za tureckých vojen fara zanikla. Dokonca na nejaký čas prešla do rúk kalvínov. Je zaujímavé, že 15. mája 1697 je tu zaznamenaný rímskokatolícky licenciát Ján Szollosy, ktorý teda mohol okrem kázania aj vyučovať. 17. marca 1701 sa objavuje v obciach Csév a Csaba, kde pôsobil do 23. septembra 1701. Potom sa už listiny o tunajšej fare nezmieňujú, nebola obsadená a tak dočasne zanikla. Po oprave kostola v r. 1736 sa však situácia zmenila. Novú faru ako prvý prebral Andrej Tomassovics 7. septembra 1736. Narodil sa v Oslanoch, po štúdiách v Bude prebral tunajšiu farnosť a od r. 1737 tu začal viesť jasovskú matriku. Zomrel v Jasovej 2. júla 1737 a  tu je aj pochovaný. Jeho náhrobok sa nezachoval.

13. júna 1737 nastúpil na uvoľnené miesto Alexander Jancsovics a pôsobil tu do 20. júna 1741. Narodil sa v Topoľčiankach, teológiu študoval v Pázmáneu, neskôr v Bude.

Na jeho miesto nastúpil Michal Szlezák, pôsobil tu jeden rok. Presný dátum jeho nástupu a odchodu sa nezachoval. Vyštudoval teológiu v seminári Emiricianum a potom pôsobil ako súkromný kazateľ u grófa Antona Esterházyho. Pôsobil na fare v Nagymarosi, v Hrádku, v Michali nad Žitavou, v Čeklísi (dnes Bernolákovo) a ako vojenský kňaz vo viedenskej nemocnici. Potom prevzal faru v Jasovej. Posvätil nemocnivu jeho veličenstva a zabezpečil nové stallá pre kapitulu v Csanáde.

Podobne aj u farára Ignáca Balogha poznáme iba roky pôsobenia v Jasovej 1742 – 1747. Narodil sa v Málaši (Tekovská župa), študoval v seminári Stephaneum, v rokoch 1734 – 1739 bol farárom v Čúzi a vo fílii Fur, potom od roku 1765 pôsobil v Svodíne. Zomrel 26.októbra 1780.

Ján Szuray sa narodil v r. 1701 v tekovskej obci Svätý Kríž. Vyštudoval v seminári v Bude, potom bol kaplánom v Oslanoch a 29. júna 1748 prevzal faru v Jasovej. Za jeho pôsobenia tu bola v r. 1754 vykonaná kanonická vizitácia. (V zápisnici sa poznamenáva, že dobre ovládal slovenský aj maďarský jazyk. V obci bolo 546 veriacich, 180 neveriacich a 13 kalvínov.) Zomrel 1. decembra 1758 v Jasovej, jeho náhrobok sa nezachoval.

Andrej Cziglányi pôsobil v Jasovej od 9. decembra 1758 do 14. februára 1767. Bol kaplánom v Čifároch, farárom v Semerove a z Jasovej odišiel do Čaky výmenou za Gašpara Suttoa, kde zomrel 22. marca 1770.

Gašpar Sutto nastúpil na uvoľnené miesto v Jasovej 21.februára 1767 a pôsobil tu do r. 1774. Narodil sa vo Vrábľoch, štúdium teológie absolvoval v Bude, potom bol kaplánom v Šamoríne, Žemliaroch, Čake, odtiaľ prišiel do Jasovej. Pred vyšetrovacou porotou v r. 1774 vrátil vyznamenanie a uchýlil sa do Bátorových Kosíh, kde zomrel 16. februára 1779.

V roku 1774 prevzal farnosť Ján Petra, ktorý vyštudoval teológiu v generálnom seminári v Prešporku. Za jeho pôsobenia bola 10.mája 1780 vykonaná kanonická vizitácia. Predsedom komisie bol ostrihomský kanonik František Galgóczy. Filiálkou jasovskej farnosti bola Kolta. Farár Petra zomrel 18. júna 1798 v Jasovej a tu bol aj pochovaný. Jeho náhrobok sa nezachoval.

27 .augusta 1798 sem nastúpil farár Štefan Bobkovics a pôsobil tu do r. 1806. Narodil sa v Trnave, teológiu vyštudoval v generálnom seminári v Prešporku. Potom bol kaplánom v Banskej Hodruši, Senohrade, Vojke nad Dunajom, v Balassagyarmate a farárom v Starej Ďale. Odtiaľ prišiel do Jasovej. Potom vstúpil ako kňaz do ústavu eremitov v Trnave, kde zomrel 21. mája 1812.

26. novembra 1806 prevzal farnosť Adam Termézy a viedol ju do roku 1820. Vyštudoval teológiu v seminári v Prešporku, od roku 1793 bol kaplánom v Sklabinej, neskôr v Karancsságu, farárom v Nagybárkányi a v Kolte, odkiaľ prišiel do Jasovej. Potom vstúpil do seminára eremitov v Trnave, kde zomrel 10. októbra 1826.

Na uvoľnené miesto nastúpil 7. augusta 1820 Ján Csery. Ukončil štúdiá teológie v Mariánskom seminári, od roku 1803 bol kaplánom v Pobedime a v Szentendre, potom bol farárom v Kolte. Odtiaľ prišiel do Jasovej, kde 8. novembra 1827 aj zomrel a bol pochovaný. Jeho náhrobok sa nezachoval.

27. novembra 1827 farnosť prevzal Ján Szmetenay a pôsobil tu do 18. apríla 1853. Pôsobil ako kaplán v Prešporku v Chráme sv.Martina a v Šali, potom ako farár v Kolte, odkiaľ prišiel do Jasovej. Z Jasovej odišiel do Sobotišťa ako spôsobilý kurátor anabaptistov a prevzal faru v Pastuchove, kde 16. marca 1863 zomrel.

V apríli a máji 1853 tu krátko pôsobil Ján Szakmáry. Narodil sa v Leviciach, štúdiá filozofie a teológie absolvoval v Trnave. Nastúpil ako kaplán v Búrskom sv. Juri a v Ostrihome. V Jasovej už nastúpil ako farár. Potom bol farárom v Dolných Rykynčiciach a vo Veľkej Mani, kde sa stal dekanom obvodu Vráble. Zomrel 15. mája 1891 v Mani.

2. mája 1853 nastúpil na uvoľnené miesto Ján Finka. Vyštudoval teológiu v seminári Stephaneum, potom na presbyteriánskom ústave v Trnave, kde sa stal diakonom a neskôr presbyterom. Od roku 1830 pôsobil ako súkromný kňaz u rodiny baróna Weisza von Hortenstein v Klasove. Potom bol kaplánom v Nemčiňanoch a v Tesároch a nakoniec farárom v Jasovej, kde 26. júla 1861 aj zomrel a bol pochovaný. Jeho náhrobok sa nezachoval. Za jeho pôsobenia tu bola postavená nová budova školy.

Od 2. januára 1859 pomáhal Jánovi Finkovi kaplán Štefan Tóth a pôsobil tu do 29. októbra 1861. Štúdiá teológie absolvoval na Pázmáneu. Z Jasovej odišiel do Veľkého Lapáša, kde 20. decembra 1864 zomrel.

28. novembra 1861 nastúpil na uvoľnené miesto Mikuláš Morva. 26. februára 1862 sa stal administrátorom. Narodil sa v Banskej Štiavnici, štúdiá filozofie a teológie absolvoval v Trnave. Bol kaplánom v Pukanci, Štiavnických Baniach a Starom Tekove. Od roku 1852 pôsobil na školách v Pešti a Ostrihome, potom bol farárom v Tekovskom Hrádku a odtiaľ prišiel do Jasovej. 11. novembra 1864 odišiel do Héregu a potom Bajótu.

Od 20. novembra 1864 do roku 1865 (presný dátum sa nezachoval) tu krátko pôsobil administrátor Štefan Eméry. Štúdiá teológie ukončil v Ostrihome. Bol kaplánom v Trstíne, potom katechétom na gymnáziách v Banskej Štiavnici a v Prešporku a farárom vo Fajkurte (dnes Dedinka). Odtiaľ prišiel do Jasovej a potom šiel do Dolného Ohaja, kde zomrel.

24. decembra 1865 prevzal faru Juraj Holček. Pôsobil tu do 4. mája 1869.

V mesiacoch máj – júl 1869 sem zo Semerova dochádzal kňaz Imrich Adamovich. Narodil sa v Marvachu (Chorvátsko). Štúdiá absolvoval v Ostrihome, bol kaplánom v Semerove a v Budapešti. Potom sa stal farárom v Semerove, kde pôsobil až do svojej smrti 28. novembra 1920.  Dlhodobo vykonával funkciu cirkevného súdneho notára.

25. júla 1869 sem nastúpil Ján Szilaveczky. Narodil sa v Kurale, filozofiu skončil v Trnave a teológiu v Ostrihome. Bol kaplánom v Želiezovciach, v Moči, Mojmírovciach a Kamenici nad Hronom. Potom prišiel ako farár do Jasovej, odkiaľ v roku 1877 odišiel do Farnej.

7. novembra 1877 prišiel do Jasovej farár a dekan Andrej Novák. Teológiu vyštudoval v Pázmáneu, bol kaplánom vo Veľkých Ludinciach a Čake. Potom bol duchovným na viacerých zaniknutých starých farách, krátky čas bol povereným správcom fary vo Farnej. Potom prišiel do Jasovej, kde pôspbil dlhých 39 rokov, až do svojej smrti 4. júla 1916. Je pochovaný na miestnom cintoríne.

Štefan Makkay tu bol od roku 1916. V roku 1924 dal vyhotoviť dva zvony ešte do starého kostola. Pôsobil tu do roku 1925. Zomrel roku 1954 v Stupave.

Štefan Eliáš v rokoch 1925 – 1926 zastupoval do Jasovej z Kolty.

Štefan Hlušek tu pôsobil v rokoch 1926 – 1935. Svoju životnú púť ukončil v Trnave.

Istý čas nebola tunajšia fara obsadená, preto tu pár mesiacov roku 1936 zastupoval kňaz Štefan Eliáš z Kolty.

V roku 1936 sem prišiel Ján Zalka. Narodil sa v Jelke. V rokoch 1937 – 1938 dokázal zorganizovať stavbu nového kostola pri fare. Z Jasovej odišiel v roku 1949 a zomrel v Komárne.

Ján Volanin tu pôsobil v rokoch 1950 – 1951. Svoju životnú púť ukončil v Nitre.

Osvald Viktor Bednár, františkán, sem prišiel v roku 1952 z Malaciek. Na kostolnú vežu osadil vežové hodiny a upravil románsku kaplnku na cintoríne do dnešnej podoby. Z Jasovej odišiel v roku 1975 a svoju životnú cestu ukončil roku 2002 v kňazskom penzióne v Pezinku.

Viliam Hoťka, rodák z Mane, tu pôsobil v rokoch 1975 – 1979. Potom odišiel do Lábu, kde aj zomrel v roku 1995.

Ondrej Válek, rodák z Bratislavy, tu pôsobil v roch 1979 – 1989. V roku 1980 sa zaslúžil o generálnu opravu kostola. Neskôr viedol farnosť v Lukáčovciach. Zomrel v roku 2001.

Krátky čas tu bol Jozef Štepka, v rokoch 1989 – 1990.

V roku 1990 sem prišiel Karol Mede. V roku 1995 prevzal farnosť v Dubníku a v Strekove.

V rokoch 1995 – 1996 tu pôsobil farár Slavomír Hudec, rodák z Hlohovca.

Viliam Tuma, rodák zo Šaštína, tu pôsobil od 1.novembra 1996. Farnosť preložil do Kolty, kde bola postavená nová budova fary a odtiaľ dochádzal do Jasovej.

Peter Patúc prevzal farnosť 2.júla 2005. Pochádza z Veľkého Zálužia, teológiu študoval v Bratislave. Pôsobil v Jacovciach, v Skalici a Šahách, odkiaľ prišiel do Kolty a spravoval aj filiálku Jasová.

František Kapusňák, rodák z Kysúc, bol ustanovený za farára v Jasovej 1. júla 2009. Vyštudoval architektúru v Bratislave, potom teológiu v Ríme, kde bol aj vysvätený. Pôsobil najprv ako kaplán v Ríme, po páde komunizmu bol kaplánom a neskôr farárom v Nitre. 2 roky pôsobil ako kaplán v Moskve, potom bol 10 rokov riaditeľom Pápežských misijných diel na Slovensku v Bratislave, rok bol v Topoľčanoch nemocničným kaplánom. Po príchode do Jasovej tu postavil novú faru a 7. augusta 2011 ju pán biskup Marián Chovanec posvätil.

p. Róbert Pavol Kopecký, O. Praem., rodák z Novej Dediny, bol ustanovený za administrátora v Jasovej od. 1. júla 2015.

Stará fara pochádzala z prvej polovice 18. stor. a bola viackrát prestavaná. V polovici 19. stor. patrila medzi najväčšie stavby obce. Bola prestavaná v r. 1933, opravená v r. 1956 a 1980, čím stratila pôvodný výzor.  V posledných rokoch bola neobývaná a chátrala. Farníci sa po dohode s otcom biskupom Viliamom Judákom rozhodli, že nebudú obnovovať starú budovu, ale postavia novú. Už v lete 2009 nechali starú faru padnúť a začali prípravy na výstavbu novej fary. Na stavbe sa vo veľkej miere podieľali domáci farníci, iba na niektoré odborné práce boli prizvaní remeselníci. Práce na stavbe, vrátane prípravy, trvali 3 roky. Je to prízemná budova štvorcového pôdorysu. Vo vnútri je veľká sála s 88 miestami na sedenie a obytný priestor.

© 2011 Všetky práva vyhradené.

Tvorba webových stránok zdarmaWebnode