Juraj Holček

Meno Juraja Holčeka sa s úctou dodnes spomína nielen v Jasovej, ale aj medzi slovenskými historikmi.

Narodil sa 5. apríla 1811 v Budmericiach ako syn miestneho mlynára. Študoval v Modre, Bratislave, Trnave, Komárne, filozofiu v Szegede a teológiu v Trnave. Po kňazskej vysviacke, 30. septembra 1835, bol kaplánom na viacerých miestach, z toho šesť a pol roka v Nádaši, dnes Trstín. Ako 32-ročný dostal faru vo Veselom (1841 – 1848), odtiaľ prešiel do Dolného Ohaja a svoju dušpastiersku činnosť zakončil v Jasovej (1865 – 1869).

O jeho kňazskom pôsobení vydal v r. 1865 svedectvo Štefan Bublík, prepošt a dekan vo Vrábľoch, týmito slovami:

„Juraj Holček je už 16 rokov v Ohaji, a tu svoje farárske povinnosti vždy rozvažito a chválitebne vykonával. V kázaní a katechizovaní je svedomitý, v školských veciach je horlivý. Za jeho spravovania farnosti sa postavila v Ohaji nová škola a vo filiálke Hul bola škola rozšírená a novými riadnymi lavicami zaopatrená. V tej samej filiálke položil si večný pomník svojej pastierskej horlivosti, nakoľko od základov vystavil nový kostol. Viacerých chudobných chránencov svojich vychoval a skromne zaopatril. Konal zbierky na banskobystrické alumneum, založené na podporovanie chudobných študentov; na stá zlatých dal tomuto ústavu a zaslúžil si, že sa stal riadnym jeho členom.“

Príznačnou vlastnosťou Holčekovho charakteru bolo, že si počas celého života s osobitnou láskou všímal mládež. Hľadal talenty a nadaných mladíkov podporoval na štúdiách. S nevšednou starostlivosťou sa venoval mladíkom, ktorí si zvolili kňazskú dráhu. Stojí za zmienku, že napr. pre dedinskú mládež v Jablonici a Trstíne založil hudobné zbory.

Slovenskí národovci pozorovali v 40-tych rokoch zhubné účinky alkoholizmu. Preto podľa príkladu írskeho kapucína P. Matthewa zakladali Spolky miernosti. Juraj Holček patril medzi najhorlivejších šíriteľov tohto veľmi aktuálneho hnutia.

Ako jeden zo zakladateľov Tatrína (1844) bol poverený intervenovať spolu s komjatickým farárom Dr. Andrejom Cabanom na Miestodržiteľskej rade v Bude, aby sa dosiahlo úradné schválenie tohto spolku.

19. marca 1849 šiel so slovenskou deputáciou, ktorú viedol zvolenský dekan Dr. Jozef Kozáček k cisárovi so žiadosťou o utvorenie Slovenska ako osobitnej správnej jednotky, podriadenej priamo Viedni. Zúčastnil sa na Memorandovom zhromaždení v Martine (1861) a bol členom deputácie, ktorá predložila Memorandum Uhorskému snemu na schválenie. Nechýbal na prvom valnom zhromaždení Matice slovenskej a daroval jej 100 zlatých. Bol jedným zo zakladateľov Podsitnianskej spoločnosti v Banskej Štiavnici, ktorá mala za cieľ podporovať slovenskú literatúru. Jeho meno nachádzame aj na slovenskej kandidátke do parlamentných volieb v r. 1861.

Juraj Holček nebol spisovateľom. Mal však chvályhodný zvyk zapisovať do farských kroník dôležitejšie miestne a celonárodné udalosti. V nich sa prejavuje ako národovec i dušpastier. V r. 1846 preložil do latinčiny Pravidlá slovenskej časomiery od Jána Hollého. Poučnými článkami o otázkach školstva, pastorácie, hospodárstva a najmä včelárstva prispieval do Orla tatranského, Slovenských novín, Katolíckych novín, Cyrilla a Methoda a do Pešťbudínskych vedomostí.

Svoju životnú púť zakončil v Jasovej 4. mája 1869 vo veku 58 rokov.

© 2011 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode